may

Máj bol pre mňa jednoznačne celý o učení sa. Žiaľ, nešlo to všetko podľa mojich predstáv a nezasekla som sa niekde v treťom ročníku. Prišiel štvrtý a s ním aj maturita. Tentokrát som sa jej už nevedela vyhnúť. A keďže som na päťročnom odbore, nevyhnem sa jej ani na budúci rok. Teraz, keď to mám už konečne za sebou, (aj keď len jeden predmet) nemám taký strach z toho, čo príde nabudúce. Predsa len, je to len naozaj malý krôčik oproti tomu, čo príde po skončení strednej a následne aj vysokej škole. A tak som si prvé teplé a slnečné dni užila doma pri zadaniach. Mala som ich pred očami v škole i doma a začalo mi to postupne prerastať cez hlavu.

Po 23. máji to už bolo len lepšie a lepšie. Začala som sa vytešovať z postupne teplejších dní. Zahodila som koženku do skrine a vystriedala ju riflovkami, ktoré čakali na to, kedy môžu znovu po dlhej zime uzrieť svetlo sveta. Postupne si vymieňať šatník zo zimných vecí na letné je tak krásne. Žiadne dlhé kabáty. Žiadne, aj keď milované, svetre. Dúfam, že bude k nám leto tohto roku dobré.

Na tomto období mám snáď najradšej veci, ktoré nám dá záhradka. Čerstvé jahôdky, ktoré oproti tým, ktoré kúpime v obchodoch chutia neporovnateľne. Osviežujúca voda s mätou alebo medovkou, ktorá v trochu chladnejšie dni vystrieda čaj z mäty alebo medovky. Čerstvá voňavá bazalka, ktorá dokonalo dopĺňa hocijaké jedlo. Všetko vonia, všetko je čerstvé. Človek má ihneď chuť viac tvoriť, vymýšľať, kombinovať a stáť pri tom šporáku.

Rovnako na tomto období milujem to, ako príjemné je ostať vonku o niečo dlhšie a vnímať to, ako sa všetko postupne otepľuje. Sedieť len tak na balkóne, sledovať ako zachádza slnko alebo ako slabo popŕcha. Popritom si dopriať pohár vína alebo hoc iba čistej vody. Na tom vskutku ani veľmi nezáleží. Mám pocit, že občas máme v hlave tak veľa vecí, až zabúdame na to, že aj my potrebujeme prestávku. Prestávku na vydýchnutie si pri niečom, čo máme skutočne radi. Pri knihe, filme, seriály, prírode, rodine, priateľoch, čaji, víne... pri veciach, ktoré nám rozhýbu svet a zdvihnú kútiky úst.

A taký bol pre mňa asi máj. Naučila som sa nielen veci, ktorým sa v budúcnosti venovať nebudem a sú mi v podstate zbytočné. (Keďže vývin indoeurópskych jazykov nepokladám za niečo, čo je v živote nevyhnutné vedieť.) Naučila som sa aj iné veci. Možno byť o niečo viac milšia k iným. Možno byť s ľuďmi, ktorí stoja za to. Možno užívať si jednotlivé momenty.

skincare routine

Starostlivosť o pleť som nikdy nepokladala za niečo dôležité. Je pravda, že predtým som o tom veľa ešte nevedela a ani som nemala vek na to, aby som mala polhodinovú rutinu ráno aj večer. Za ten čas sa to zmenilo a uvedomila som si, aké dôležité je dôkladne sa starať o pleť. Naša pleť odzrkadluje to, ako sa o seba staráme. Ukazuje sa na nej naša strava, to, či fajčíme, pijeme. Všetok stres, únava. Práve preto sa o našu pleť musíme starať ako zvonka tak aj zvnútra. 

Moja skincare je dosť minimalistická. V poslednej dobe sa snažím používať naozaj len tie základné produkty. Zároveň sa snažím, aby boli tieto produkty vegan alebo cruelty free. V najlepšom prípade oboje. Mnoho ľudí si myslí, že prejsť na prírodnú kozmetiku je finančne veľmi náročné. Áno, táto kozmetika je možno trochu drahšia. Avšak nemusíte sa cítiť zle, ak si nebude môcť kúpiť ihneď celú výbavu prírodnej kozmetiky. Ja sa napríklad snažím vypoužívať kozmetiku, ktorú aktuálne používam a následne ju nahradím niečím novým. Napríklad, používam krém na tvár od biodermy (ktorá však nie je ani vegan a ani cruelty free) a po jej použítí sa chystám kúpiť si niečo z prírodnej kozmetiky. 

A prečo práve prírodná kozmetika? Verím, že toto riešenie je šetrnejšie ako pre moju pleť tak aj pre moje okolie. Chcem taktiež podporiť domáce značky, ktorých je naozaj mnoho, ak si človek raz sadne pred počítač a začne hľadať. 

Moja skincare routine sa teda skladá z piatich produktov.

Čistiaca pena na pleť ktorou si umývam tvár ráno a večer. Mám pocit, že po všetkých tých čistiacich géloch a penách mi konečne niečo sadlo a cítim sa po nej sviežo. Veľké plus je, že veľmi dobre odstraňuje makeup, a tak aj v tých najlenivejších dňoch stačí, ak si ňou umyjem pleť a cítim, že je čistá.

Micelárna voda je skvelá na dočistenie pleti. Používam ju, keď mám pocit, že mi pena nezmyla všetky nečistoty.

Sérum na pleť som objavila niekedy pred pol rokom. Je to niečo, čo mi pomohlo počas chladných zimných mesiacov, keď som mala pleť veľmi suchú. Tento hojivý zázrak vám pleť krásne hydratuje a dodá jej zdravý vzhľad.

Pleťový gél je najnovším prírastkom, ktorý sa osvedčil od prvej chvíle čo som ho použila. Je to doslova  jarné prebudenie. Oproti oleju je veľmi ľahký. Do pleti sa vstrebe do niekoľkých sekúnd. Práve vďaka nemu som sa rozhodla prestať používať makeup alebo korektor, pretože po jeho nanesení vyzerá moja pleť zdravo a hydratovane.

Krém na pleť som používala počas zimných mesiacov. Niekedy, keď som mala pocit, že mám pleť veľmi suchú, dala som si po oleji ešte krém. Tento je dosť hutný, a tak ho zvyčajne používam už iba večer.

Nie som ešte celkom zbehlá v tom, ako sa starať o pleť a čo je pre ňu najlepšie, avšak som na ceste, kde dúfam, že sa mi to jeden deň podarí. Verím, že všetci máte vytvorenú vlastnú skincare a budem rada ak sa s ňou podelíte alebo prezradíte, čo funguje pre vás najlepšie.

the sun and her flowers and why it inspires me

Kniha The Sun and Her Flowers od Rupi Kaur je jedna krásna a úžasná zbierka básní, ktoré sa vám zaista dostanú priamo pod kožu. Rupi, ktorá je pôvodne z Indie, ale v štyroch rokoch odišla aj s rodičmi do Kanady, píše o skutočných veciach. Píše o tom, aké je to byť v skutočnosti ženou. Nevyhýba sa témam ako je menštruácia, sex, láska, sklamanie a dokonca žiaľ aj znásilneniu. Tieto veci opisuje pravdivo, bez hocijakého prikrášlenia. Veľa sa venuje aj imigrácii, keďže ju sama na vlastnej koži zažila. Stále som obdivovala ženy, ktoré vedia písať poéziu tak realistickým spôsobom. 

Celá kniha je písaná nejakým progresom. Presne tak, ako rastie kvet. Práve preto sa oplatí čítať ju hneď od začiatku a prežívať celý rast. Je to jednoducho krásne a veľmi emotívne. 

A prečo ma teda tak veľmi inšpirovala? Som žena. Každý deň sa stretávam s nie zrovna príjemnými pohľadmi mužov. Niekomu sa tieto feministické reči nemusia páčiť. (Pravdaže v tom prípade, ak ten niekto je človek, ktorý pojem feminizmus chápe ako nenávisť voči mužom a nie ako niečo,  čo hlása rovnaké práva pre obe pohlavia). Avšak, chlapi ešte asi stále nepochopili, že sa neobliekame pre nich. Nechápu, že tým, že si dievča ráno rozhodne dať sukňu nemyslí na to, že chce na seba priviesť zbytočnú pozornosť. 

Takmer celé naše dospievanie je o tom, čo smieme a čo nie. Nikto nám nepovedal, že sa máme mať rady. Nikto nám nepovedal, ako to vlastne máme robiť. Nikto nás to nenaučil. Mnoho žien, hlavne v krajinách, kde slovo žena je takmer urážkou, nevie, aké to je cíťiť lásku voči vlastnému telu. Pretože podľa mňa je hrozne dôležité byť stotožnený so všetkým čo sa s naším telom deje. Počúvame len to, čo nám hovorí spoločnosť. Ak chce mať žena krátke vlasy, nikto nemá právo povedať jej, že sa to na ňu ako ženu nehodí. Ak sa žena nechce holiť každý druhý deň, tak jej spoločnosť nemá právo povedať, že takto ju žiaden muž nebude chcieť. Nerozumiem, prečo sú všetky tieto veci okolo žien tak taboo. Všetky tie slová ako menštruácia, znásilnenie, pôrod..ako keby ani neboli. Ako keby sa nediali a neboli niečím, čím ženy každodenne prechádzajú. 

Rupi sa venuje mnohým témam, ale táto ma zasiahla asi najviac. Pretože o tejto téme by sa malo hovoriť verejne. Ženy by sa nemali báť hovoriť. Týmto nijakým spôsobom nejdem voči mužom. Hlavne nie tým správnym. Idem proti nespravodlivosti, idem proti tomu, že o veľa veciach okolo ženského sveta sa nehovorí. Hovorí sa o najnovších trendoch, hovorí sa o tom, ako byť krajšia, o najviac osvedčených dietách a o milión iných veciach, na ktorých vôbec nezáleží. Nikde sa však nehovorí o tom, ako mať rada samú seba.

Vegánsky Makovec

Sviatky sú pre mnohých z nás už v plnom prúde a na stole určite nechýbajú tradičné koláče a zákusky od babky.  Síce si na nich tiež veľmi rada pochutnávam, niekedy je príjemná aj zmena v podobe niečoho bez vajíčok, múky a mlieka. Tento recept je, dá sa povedať, jednoduchý.  

Pravdaže, trochu sme si ho upravili podľa seba a vynechali také hrozienka, rum a klinček. Pridali sme trochu viac škorice pre chuť a keďže sme nemali dostatok maku, dali sme ho tam o 100g menej a tak všetky ostatné ingrediencie tomu prispôsobili.

Pridávam nejaké typy ako tento recept zlepšiť alebo čomu sa skôr vyvarovať, keďže to nevyšlo celkom podľa našich predstáv, ale človek sa predsa učí na vlastných chybách. 

• Rozmýšľali sme, že tento koláč by bol chutný, ak by sme ho poliali horkou čokoládou a bolo v ňom cítiť aj niečo viac než len mak. Teda jednoducho povedané, ak nie ste zrovna priaznivci maku, tento koláč vám chutiť veľmi nebude.
• Koláč som vyliala do sklenenej nádoby, nie na plech. Nádoba však bola trochu menšia a tak koláč bol hrubý. Naozaj odporúčam upiecť radšej na plechu, aby bol koláč trochu tenší. Bude sa jesť jednoduchšie. 
• Pre sladšiu chuť by som koláč ešte možno na konci alebo pri servírovaní poprášila práškovým cukrom. 

Pravdaže, sú to len moje postrehy, ktoré môžu, ale nemusia byť správne. V pečení som ešte stále nová. Skúšam, mýlim sa, niektoré veci nevychádzajú tak, ako by som v skutočnosti chcela. Ale o tom to je. V tom je varenie a pečenie tak krásne. Každý si môže jedlá prispôsobiť vlastným preferenciám. Obmieňať, nahrádzať alebo niečo pridať. Práve preto sa nebojte pridávať do receptov vlastné nápady alebo ingrediencie. Na konci sa vám to môže osvedčiť a vzniknúť z toho niečo zaužívané. 

Back at it again

Neverila by som, že sa ocitnem znova tu. Rýchlo ťukajúc do klávesnice sa snažím prvýkrát po dlhej dobe niečo napísať. Začala som s blogovaním už niekoľkokrát a niekoľkokrát som s ním aj skončila. Prišla som však na to, že sa tam eventuálne tak či tak vrátim. Je hneď niekoľko dôvodov prečo som sa vrátila a rozhodla sa znovu začať s písaním a s zdieľaním mojich všedných dní. Jedným z dôvodov bolo, že mi to jednoducho chýbalo. Chýbalo mi to hnevanie sa pred obrazovkou počítaču, keď mi niečo nevychádzalo podľa predstáv. Chýbalo mi to, ako som si po dlhom týždni sadla a prečítala všetko o čo som za tie dni prišla. Za tých pár rokov som spoznala skvelé dievčatá, ktoré mi svojimi článkami stále zlepšili náladu, inšpirovali ma a niečo naučili. Právy ony sú dôvodom prečo tu znovu vyťukávam do klávesnice snažiac sa nezabudnúť na nič, čo chcem napísať. Síce toho nie je tak veľa. Vrátila som sa, pretože práve tu som bola šťastná a sama neviem, prečo mi to trvalo tak dlhý čas aby som si to uvedomila.