2019

Takmer som sa nestihla spamätať z toho, že je už pomaly koniec mesiaca január 2019. Tento rok zbehne v mojom živote mimoriadne rýchlo a nie som na to ešte celkom pripravená. Čaká ma množstvo nových zmien, nové skúsenosti, nové prostredie. Čakajú ma výzvy a do konca mája ešte veľa učenia sa. Pri takom zhone človek často zabúda na mnohé veci týkajúce sa nášho okolia a každodenného života - vrátane mňa. Niekoľkokrát som sa už tento rok pozastavila nad tým, že by som mnohé veci v mojom živote chcela zmeniť alebo aspoň pokračovať v tom tempe, ktoré som minulý rok nasadila.

Byť viac mindful je pre mňa rozhodne veľkou výzvou tento rok. Týka sa to mnohých vecí či už jedla, oblečenia, produktov, ktoré kupujem, spotrebujem či darujem niekomu inému. Všetci ideme však vlastným tempom a čím ďalej, tým viac si všímam, že tento "trend" byť eco sa na sociálnych sieťach občas vymyká spod kontroly. Všetci by sme mali byť 100% a ak sa náhodou niekde v našom živote objavia veci ako plastová flaša či igelitový šáčok, automaticky nás nezaujíma príroda a robíme tejto Zemi zle. Je veľmi ťažké zdieľať naše pokroky a to, ako sme sa zmenili, pretože nejaká skupinka ľudí hľadajúca malú trhlinu sa stále nájde. Ja však obdivujem každý jeden krok vpred, obdivujem každý jeden malý skutok. Rada sledujem ľudí, ktorí to myslia úprimne a od srdca.

Chcieť menej je jedným z cieľov, ktoré by som tento rok chcela dodržiavať. Chcieť menej materiálnych vecí, ktoré sa mi v živote kopia a už nemajú miesto. Namiesto toho chcem viac spomienok, viac skúseností a viac prežitých chvíľ. Pretože morálna hodnota bude stále cennejšia. Tento rok chcem byť teda rozhodne skromnejším človekom.

Dávať a pomáhať viac ľuďom, ktorí to potrebujú. Pretože možno sa zdá, že niektorých vecí je škoda a ešte sa budú dať využiť, avšak načo čakať ak namiesto toho tie veci môžeme dať niekomu, kto ich potrebuje práve teraz. Existuje tak veľa spôsobov ako vieme niekomu pomôcť a určite sa nájde v okolí každého človeka niekto, kto tú pomoc naozaj potrebuje. Tento svet potrebuje viac dobrosrdečných ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú. Aj keď sa jedná len o maličkosti.

Ako fyzické tak aj duševné zdravie je skutočne dôležité. Iné už totižto mať nikto nebude. Práve preto chcem v tomto roku dávať svojmu telu jedine tie dobré veci. Viac počúvať vlastné telo, myseľ. Starať sa o seba ako zvonka tak aj vznútra, pretože nie nadarmo sa hovorí, že mnohé veci začínajú práve v hlave. V tomto smere sa chcem teda naďalej vzdelávať - pretože je to omnoho komplexnejšie než sa zdá a predsalen, každé jedno telo je iné.

A nakoniec, byť lepším človekom je cieľ, ktorý si dávam hádam každý rok.  Pretože človek stále rastie, stále sa mení, stále sa v ňom rodí niečo nové. Nikdy nezastane na jednom bode. Práve preto cesta byť lepším človekom netrvá len jeden rok. Trvá roky, hádam aj život. U mňa to znamená byť lepším človekom k ostatním, k prírode, k sebe.

A tak dúfam, že bude tento rok úspešný pre mnohých z vás. Dúfam, že sa vám splnia všetky vaše sny a že vám každý deň prinesie do života niečo pekné ♡

may

Máj bol pre mňa jednoznačne celý o učení sa. Žiaľ, nešlo to všetko podľa mojich predstáv a nezasekla som sa niekde v treťom ročníku. Prišiel štvrtý a s ním aj maturita. Tentokrát som sa jej už nevedela vyhnúť. A keďže som na päťročnom odbore, nevyhnem sa jej ani na budúci rok. Teraz, keď to mám už konečne za sebou, (aj keď len jeden predmet) nemám taký strach z toho, čo príde nabudúce. Predsa len, je to len naozaj malý krôčik oproti tomu, čo príde po skončení strednej a následne aj vysokej škole. A tak som si prvé teplé a slnečné dni užila doma pri zadaniach. Mala som ich pred očami v škole i doma a začalo mi to postupne prerastať cez hlavu.

Po 23. máji to už bolo len lepšie a lepšie. Začala som sa vytešovať z postupne teplejších dní. Zahodila som koženku do skrine a vystriedala ju riflovkami, ktoré čakali na to, kedy môžu znovu po dlhej zime uzrieť svetlo sveta. Postupne si vymieňať šatník zo zimných vecí na letné je tak krásne. Žiadne dlhé kabáty. Žiadne, aj keď milované, svetre. Dúfam, že bude k nám leto tohto roku dobré.

Na tomto období mám snáď najradšej veci, ktoré nám dá záhradka. Čerstvé jahôdky, ktoré oproti tým, ktoré kúpime v obchodoch chutia neporovnateľne. Osviežujúca voda s mätou alebo medovkou, ktorá v trochu chladnejšie dni vystrieda čaj z mäty alebo medovky. Čerstvá voňavá bazalka, ktorá dokonalo dopĺňa hocijaké jedlo. Všetko vonia, všetko je čerstvé. Človek má ihneď chuť viac tvoriť, vymýšľať, kombinovať a stáť pri tom šporáku.

Rovnako na tomto období milujem to, ako príjemné je ostať vonku o niečo dlhšie a vnímať to, ako sa všetko postupne otepľuje. Sedieť len tak na balkóne, sledovať ako zachádza slnko alebo ako slabo popŕcha. Popritom si dopriať pohár vína alebo hoc iba čistej vody. Na tom vskutku ani veľmi nezáleží. Mám pocit, že občas máme v hlave tak veľa vecí, až zabúdame na to, že aj my potrebujeme prestávku. Prestávku na vydýchnutie si pri niečom, čo máme skutočne radi. Pri knihe, filme, seriály, prírode, rodine, priateľoch, čaji, víne... pri veciach, ktoré nám rozhýbu svet a zdvihnú kútiky úst.

A taký bol pre mňa asi máj. Naučila som sa nielen veci, ktorým sa v budúcnosti venovať nebudem a sú mi v podstate zbytočné. (Keďže vývin indoeurópskych jazykov nepokladám za niečo, čo je v živote nevyhnutné vedieť.) Naučila som sa aj iné veci. Možno byť o niečo viac milšia k iným. Možno byť s ľuďmi, ktorí stoja za to. Možno užívať si jednotlivé momenty.

Back at it again

Neverila by som, že sa ocitnem znova tu. Rýchlo ťukajúc do klávesnice sa snažím prvýkrát po dlhej dobe niečo napísať. Začala som s blogovaním už niekoľkokrát a niekoľkokrát som s ním aj skončila. Prišla som však na to, že sa tam eventuálne tak či tak vrátim. Je hneď niekoľko dôvodov prečo som sa vrátila a rozhodla sa znovu začať s písaním a s zdieľaním mojich všedných dní. Jedným z dôvodov bolo, že mi to jednoducho chýbalo. Chýbalo mi to hnevanie sa pred obrazovkou počítaču, keď mi niečo nevychádzalo podľa predstáv. Chýbalo mi to, ako som si po dlhom týždni sadla a prečítala všetko o čo som za tie dni prišla. Za tých pár rokov som spoznala skvelé dievčatá, ktoré mi svojimi článkami stále zlepšili náladu, inšpirovali ma a niečo naučili. Právy ony sú dôvodom prečo tu znovu vyťukávam do klávesnice snažiac sa nezabudnúť na nič, čo chcem napísať. Síce toho nie je tak veľa. Vrátila som sa, pretože práve tu som bola šťastná a sama neviem, prečo mi to trvalo tak dlhý čas aby som si to uvedomila.