may


Máj bol pre mňa jednoznačne celý o učení sa. Žiaľ, nešlo to všetko podľa mojich predstáv a nezasekla som sa niekde v treťom ročníku. Prišiel štvrtý a s ním aj maturita. Tentokrát som sa jej už nevedela vyhnúť. A keďže som na päťročnom odbore, nevyhnem sa jej ani na budúci rok. Teraz, keď to mám už konečne za sebou, (aj keď len jeden predmet) nemám taký strach z toho, čo príde nabudúce. Predsa len, je to len naozaj malý krôčik oproti tomu, čo príde po skončení strednej a následne aj vysokej škole. A tak som si prvé teplé a slnečné dni užila doma pri zadaniach. Mala som ich pred očami v škole i doma a začalo mi to postupne prerastať cez hlavu.

Po 23. máji to už bolo len lepšie a lepšie. Začala som sa vytešovať z postupne teplejších dní. Zahodila som koženku do skrine a vystriedala ju riflovkami, ktoré čakali na to, kedy môžu znovu po dlhej zime uzrieť svetlo sveta. Postupne si vymieňať šatník zo zimných vecí na letné je tak krásne. Žiadne dlhé kabáty. Žiadne, aj keď milované, svetre. Dúfam, že bude k nám leto tohto roku dobré.

Na tomto období mám snáď najradšej veci, ktoré nám dá záhradka. Čerstvé jahôdky, ktoré oproti tým, ktoré kúpime v obchodoch chutia neporovnateľne. Osviežujúca voda s mätou alebo medovkou, ktorá v trochu chladnejšie dni vystrieda čaj z mäty alebo medovky. Čerstvá voňavá bazalka, ktorá dokonalo dopĺňa hocijaké jedlo. Všetko vonia, všetko je čerstvé. Človek má ihneď chuť viac tvoriť, vymýšľať, kombinovať a stáť pri tom šporáku.

Rovnako na tomto období milujem to, ako príjemné je ostať vonku o niečo dlhšie a vnímať to, ako sa všetko postupne otepľuje. Sedieť len tak na balkóne, sledovať ako zachádza slnko alebo ako slabo popŕcha. Popritom si dopriať pohár vína alebo hoc iba čistej vody. Na tom vskutku ani veľmi nezáleží. Mám pocit, že občas máme v hlave tak veľa vecí, až zabúdame na to, že aj my potrebujeme prestávku. Prestávku na vydýchnutie si pri niečom, čo máme skutočne radi. Pri knihe, filme, seriály, prírode, rodine, priateľoch, čaji, víne... pri veciach, ktoré nám rozhýbu svet a zdvihnú kútiky úst.

A taký bol pre mňa asi máj. Naučila som sa nielen veci, ktorým sa v budúcnosti venovať nebudem a sú mi v podstate zbytočné. (Keďže vývin indoeurópskych jazykov nepokladám za niečo, čo je v živote nevyhnutné vedieť.) Naučila som sa aj iné veci. Možno byť o niečo viac milšia k iným. Možno byť s ľuďmi, ktorí stoja za to. Možno užívať si jednotlivé momenty.

4 komentáre

  1. Ach.♥
    No tak teda k tej škole, viem presne o čom hovoríš, keďže mám školu rovnako. Bolo super si to vo štvrtom ročníku vyskúšať z jedného predmetu maturovať a mať na neho zvlášť čas, pričom teraz v piatom som presne vedela do čoho idem, akurát toho času bolo primálo. Veľmi ma hnevalo, že nemám na každý jeden predmet toľko času, ako rok predtým, nestíhala som a na takú angličtinu aj štvrtý predmet som išla v podstate nenaučená, keďže som väčšinu času strávila pri tom najdôležitejšom. Ale mám to za sebou a je to ten najkrajší pocit, pretože môžem svoje myšlienky zamerať na presne tie všetky veci, o ktorých píšeš. Človek je potom, ako je naozaj koniec, koniec, slobodnejší, tak sa môžeš tešiť, na to, čo ťa čaká o rok.:D

    A inak tiež by som nevymenila nič za vlastnú záhradku s tými najsladšími jahodami, bazalkou, oreganom, mätou, malinami a všetkým ostatným. Milujem toto obdobie♥

    Svet Podľa Konvalinky

    OdpovedaťOdstrániť
  2. "Mám pocit, že občas máme v hlave tak veľa vecí, až zabúdame na to, že aj my potrebujeme prestávku." - toto je taká pravda a v poslednom čase si to uvedomujem čoraz viac a viac. Najmä posledné mesiace, keďže som sa tiež dosť pripravovala na maturitu a hlavu mala plnú najmä dejepisných poznatkov, ktorých je viac ako dosť. Už mám celých 5 rokov na strednej za sebou a asi mi bude ešte clivo. Ale nakoniec tá maturita nebola taká stresujúca, skôr to učenie sa mi dalo zabrať. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Máj bol tiež pre mňa náročný. 5 rokov na bilingválnom gymnáziu naozaj ušlo. A keďže nám nepovoľujú maturovať zo slovenčiny vo štvrtom ročníku, tak ma všetky štyri predmety počkali naraz. Najprv som mala pocit, že to ani nezvládnem, aj napriek tomu, že som posledný ročník neflákala a snažila sa naozaj venovať počas roka predmetom, z ktorých som maturovala. Počas akademického som mala už také stavy, že pre mňa nie je učenie, nemá ani zmysel ísť na vysokú, keď ma takto vedia rozhodiť maturity.

    No a už je to za mnou. Len tak, zrazu, som v posledný deň mojich maturít vychádzala zo školy a nemohla tomu uveriť. Bolo to stresujúce, ale zároveň vlastne celkom milé a naozaj to všetko rýchlo a hladko prebiehalo.

    Budem ti držať palce na budúci rok, ale je to naozaj v pohode. A je naozaj pravda to, čo hovoria o maturite tí, ktorí už zmaturovali. Je to formalita. No šťastie praje naozaj len dobre pripraveným za každých okolností. :)

    Inak, vo všeobecnosti nemám rada leto a teplo, ale za to ovocie a zeleninu zo záhradky to naozaj stojí!

    netrhajte (k)vety

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mňa najviac zo všetkého mrzí, že som si ani tento rok veľmi neužila prechod medzi jarou a letom. Je to nádherné obdobie plné slnka, no vonku ešte stále nie je neznesiteľne horúco. No kvôli skúškovému som druhú polovicu mája a väčšinu júna strávila zahrabaná v papieroch a papierikoch, učila som sa od rána do večera - no teraz som rada, že to mám za sebou a nemusím nič prenášať :D ❤
    BEE A CHANGE // Facebook Page

    OdpovedaťOdstrániť