Kniha The Sun and Her Flowers od Rupi Kaur je jedna krásna a úžasná zbierka básní, ktoré sa vám zaista dostanú priamo pod kožu. Rupi, ktorá je pôvodne z Indie, ale v štyroch rokoch odišla aj s rodičmi do Kanady, píše o skutočných veciach. Píše o tom, aké je to byť v skutočnosti ženou. Nevyhýba sa témam ako je menštruácia, sex, láska, sklamanie a dokonca žiaľ aj znásilneniu. Tieto veci opisuje pravdivo, bez hocijakého prikrášlenia. Veľa sa venuje aj imigrácii, keďže ju sama na vlastnej koži zažila. Stále som obdivovala ženy, ktoré vedia písať poéziu tak realistickým spôsobom.
Celá kniha je písaná nejakým progresom. Presne tak, ako rastie kvet. Práve preto sa oplatí čítať ju hneď od začiatku a prežívať celý rast. Je to jednoducho krásne a veľmi emotívne.
A prečo ma teda tak veľmi inšpirovala? Som žena. Každý deň sa stretávam s nie zrovna príjemnými pohľadmi mužov. Niekomu sa tieto feministické reči nemusia páčiť. (Pravdaže v tom prípade, ak ten niekto je človek, ktorý pojem feminizmus chápe ako nenávisť voči mužom a nie ako niečo, čo hlása rovnaké práva pre obe pohlavia). Avšak, chlapi ešte asi stále nepochopili, že sa neobliekame pre nich. Nechápu, že tým, že si dievča ráno rozhodne dať sukňu nemyslí na to, že chce na seba priviesť zbytočnú pozornosť.
Takmer celé naše dospievanie je o tom, čo smieme a čo nie. Nikto nám nepovedal, že sa máme mať rady. Nikto nám nepovedal, ako to vlastne máme robiť. Nikto nás to nenaučil. Mnoho žien, hlavne v krajinách, kde slovo žena je takmer urážkou, nevie, aké to je cíťiť lásku voči vlastnému telu. Pretože podľa mňa je hrozne dôležité byť stotožnený so všetkým čo sa s naším telom deje. Počúvame len to, čo nám hovorí spoločnosť. Ak chce mať žena krátke vlasy, nikto nemá právo povedať jej, že sa to na ňu ako ženu nehodí. Ak sa žena nechce holiť každý druhý deň, tak jej spoločnosť nemá právo povedať, že takto ju žiaden muž nebude chcieť. Nerozumiem, prečo sú všetky tieto veci okolo žien tak taboo. Všetky tie slová ako menštruácia, znásilnenie, pôrod..ako keby ani neboli. Ako keby sa nediali a neboli niečím, čím ženy každodenne prechádzajú.
Rupi sa venuje mnohým témam, ale táto ma zasiahla asi najviac. Pretože o tejto téme by sa malo hovoriť verejne. Ženy by sa nemali báť hovoriť. Týmto nijakým spôsobom nejdem voči mužom. Hlavne nie tým správnym. Idem proti nespravodlivosti, idem proti tomu, že o veľa veciach okolo ženského sveta sa nehovorí. Hovorí sa o najnovších trendoch, hovorí sa o tom, ako byť krajšia, o najviac osvedčených dietách a o milión iných veciach, na ktorých vôbec nezáleží. Nikde sa však nehovorí o tom, ako mať rada samú seba.
