Po 23. máji to už bolo len lepšie a lepšie. Začala som sa vytešovať z postupne teplejších dní. Zahodila som koženku do skrine a vystriedala ju riflovkami, ktoré čakali na to, kedy môžu znovu po dlhej zime uzrieť svetlo sveta. Postupne si vymieňať šatník zo zimných vecí na letné je tak krásne. Žiadne dlhé kabáty. Žiadne, aj keď milované, svetre. Dúfam, že bude k nám leto tohto roku dobré.
Na tomto období mám snáď najradšej veci, ktoré nám dá záhradka. Čerstvé jahôdky, ktoré oproti tým, ktoré kúpime v obchodoch chutia neporovnateľne. Osviežujúca voda s mätou alebo medovkou, ktorá v trochu chladnejšie dni vystrieda čaj z mäty alebo medovky. Čerstvá voňavá bazalka, ktorá dokonalo dopĺňa hocijaké jedlo. Všetko vonia, všetko je čerstvé. Človek má ihneď chuť viac tvoriť, vymýšľať, kombinovať a stáť pri tom šporáku.
Rovnako na tomto období milujem to, ako príjemné je ostať vonku o niečo dlhšie a vnímať to, ako sa všetko postupne otepľuje. Sedieť len tak na balkóne, sledovať ako zachádza slnko alebo ako slabo popŕcha. Popritom si dopriať pohár vína alebo hoc iba čistej vody. Na tom vskutku ani veľmi nezáleží. Mám pocit, že občas máme v hlave tak veľa vecí, až zabúdame na to, že aj my potrebujeme prestávku. Prestávku na vydýchnutie si pri niečom, čo máme skutočne radi. Pri knihe, filme, seriály, prírode, rodine, priateľoch, čaji, víne... pri veciach, ktoré nám rozhýbu svet a zdvihnú kútiky úst.
A taký bol pre mňa asi máj. Naučila som sa nielen veci, ktorým sa v budúcnosti venovať nebudem a sú mi v podstate zbytočné. (Keďže vývin indoeurópskych jazykov nepokladám za niečo, čo je v živote nevyhnutné vedieť.) Naučila som sa aj iné veci. Možno byť o niečo viac milšia k iným. Možno byť s ľuďmi, ktorí stoja za to. Možno užívať si jednotlivé momenty.